Druhé kolo Európske hlavné mesto kultúry 2026

Druhé kolo Európske hlavné mesto kultúry 2026

Dnes 5.2.2021 krátko po 15. hodine boli oficiálne oznámené výsledky prvého kola súťaže o Európske hlavné mesto kultúry 2026. Porota vyberala z ôsmich kandidátov, všetky mestá splnili podmienky

Osem prihlášok sa zameriavalo na mestský rozvoj prostredníctvom kultúry a kreatívneho priemyslu. Medzinárodný projekt veľkého investičného významu je riadený a administrovaný Ministerstvom kultúry. O kandidátskych projektoch rozhodla medzinárodná porota. „Osem súťažiacich miest sa zhostilo veľkej výzvy. Nielenže sa rozhodli uchádzať sa o tento prestížny titul a pripraviť vynikajúce návrhy projektov, ale urobili tak za mimoriadne ťažkých a zložitých podmienok počas pandémie,“ povedala predsedníčka poroty P. Florjanowicz.

Tím Trenčín 2026 odovzdal na Ministerstvo kultúry SR projekt nazvaný Cultivating Curiosity (pestovanie zvedavosti). Bid Book - textovo obrazová publikácia o celkovom pláne projektu, pozostáva z deviatich kapitol. V nich podrobne rozoberá víziu a ciele projektu, umelecký koncept programov, ako aj prínos pre Európu, silné a slabé stránky projektu, financovanie, zapájanie verejnosti či schopnosť projektu fungovať v ďalších rokoch. „Snažili sme sa čo najviac zachytiť podstatu a potenciál nielen Trenčína, ale aj celého Trenčianskeho kraja,“ uviedla jedna z organizátoriek Lucia Dubačová.

Tím Trenčín 2026 si v projekte stanovil niekoľko dôležitých cieľov, akými sú napríklad dostať Trenčín do povedomia Európy, podporovať občianske aktivity a zamerať sa aj na participáciu vylúčených skupín obyvateľstva, kultivovanie verejného priestoru, ako aj environmentálne tematiky. Do procesu písania projektu sa zapájali desiatky občanov a expertov z rôznych odvetví.

Cieľom projektu Európske hlavné mesto kultúry je pomôcť mestu, ktoré tento prestížny titul získa, vyrásť. Rieši kultúru ako celok, teda nielen umelecký program, ale aj celkovú kvalitu života, pohľad na európske hodnoty, ekológiu a aktívny verejný život.

Mesto Žilina sa stalo ďalším oficiálnym kandidátom na prestížny titul po tom, ako bola v decembri odovzdaná prihláška. Žilina nazvala svoj projekt Okno príležitostí. Prihláška Žiliny zdôrazňuje príbeh a potenciál mesta zakotvený v kráse okolitej prírody, silnej priemyselnej tradícii a jedinečnosti príbehov definujúcich spoločnú identitu. Tieto oblasti tvoria hlavné programové piliere, okolo ktorých je vystavaných viac ako 130 zaujímavých kultúrno-umeleckých projektov.

Konceptom prihlášky a programu mesta Nitra je Breaking Point / Bod zlomu. Po diskusiách o meste s historikmi, aktívnymi obyvateľmi či nadšencami, si organizátori uvedomili, že Nitra je bodom zlomu – v čase aj priestore.

Historicky, ako najstaršie slovenské mesto, ktoré významne formovalo národnú a štátnu identitu Slovenska. Geograficky, keďže leží na rozhraní nížiny a vysočiny, medzi úrodnými poliami a nezdolnou prírodou. Etnicky, keďže tvorí hranicu medzi premiešaným juhom a homogénnejším severom. Spoločensky je zas miestom stretu progresívneho a prosperujúceho západu a konzervatívnejšieho, no nepoddajného východu.

Breaking Pointom / Bodom zlomu je aj doba, v ktorej žijeme. Pretrvávajúca pandémia nás núti zamýšľať sa nad potrebami vzájomnej sociálnej závislosti a schopnosti kultúry spájať ľudí. Klimatická kríza nás vyzýva k prehodnoteniu nášho vzťahu s prostredím, ktorého sme súčasťou. Postfaktuálna doba zas volá po kultivovanom dialógu ako prostriedku hľadania cesty späť k zdravému a triezvemu uvažovaniu, k emancipácii a rovnosti; únik mozgov a migrácia po rozširovaní konceptu našej identity.

Preto sa chce Nitra zadefinovať ako Breaking Point, kde kultúra a umenie slúžia ako katalyzátory hľadania riešení. Ako priestor, kde sú nefunkčné vzťahy, mechanizmy, dogmy a idey konfrontované a prelomené, a znova zložené v lepšej a zdravšej podobe.

„Víťaz bude známy v decembri. Bez ohľadu na výsledok v tejto súťaží verím, že všetky mestá budú ďalej stavať na projekte, ktorý si pripravili a kvalitatívne pretvoria umeleckú a kultúrnu ponuku pre svojich obyvateľov a návštevníkov,“ uzatvorila ministerka kultúry Natália Milanová.

Zaradenie do užšieho výberu o titul Európske hlavné mesto kultúry môže (EHMK) mestám priniesť významné kultúrne, hospodárske a sociálne výhody za predpokladu, že ich prihláška je súčasťou dlhodobej stratégie založenej na rozvoji kultúry. Akonáhle príslušné slovenské orgány formálne schvália odporúčanie poroty, budú mať mestá čas do jesene 2021, aby dokončili svoje prihlášky. Odborná porota sa potom opäť stretne koncom roka 2021, aby odporučila jedno slovenské mesto ako nositeľa titulu Európske hlavné mesto kultúry 2026.

V roku 2026 bude môcť Slovensko už po druhýkrát hostiť Európske hlavné mesto kultúry. (v roku 2013 niesli tento titul Košice). V tom istom roku bude mať Európske hlavné mesto kultúry aj Fínsko. Predvýberové kolo vo Fínsku sa uskutočnilo v júni 2020 a na užší zoznam boli zaradené tri mestá: Oulu, Savonlinna a Tampere. Fínsko si svoje Európske hlavné mesto kultúry vyberie v júni 2021.

Súčasnými Európskymi hlavnými mestami kultúry sú Rijeka (Chorvátsko) a Galway (Írsko). Kvôli pandémii ochorenia COVID-19 a na odporúčanie Komisie sa Európsky parlament a Rada Európskej únie 23. decembra 2020 rozhodli predĺžiť mandát EHMK týmto mestám do apríla 2021. Takisto sa rozhodli presunúť tri Európske hlavné mestá kultúry pôvodne plánované na rok 2021 na roky 2022 a 2023. Novi Sad (Srbsko) sa takto pripojí k mestám Kaunas (Litva) a Esch-sur-Alzette (Luxembursko) v roku 2022. Elefsina (Grécko) a Temešvár (Rumunsko) sa pripoja k mestu Vesprém (Maďarsko) v roku 2023. Tartu (Estónsko), Bad Ischl (Rakúsko) a Bodø (Nórsko) budú Európskymi hlavnými mestami kultúry v roku 2024. Chemnitz (Nemecko) a Nova Gorica (Slovinsko, čaká sa na oficiálne určenie) nimi budú v roku 2025.